Vokál často nie je vecou tak potrebnou, ako by sa mohlo zdať. Nehovoriac už o klasickom čistom speve. Platí to v ojedinelých prípadoch, kedy je inštrumentálna stránka natoľko silná, že vás sama osebe bude zamestnávať, a absencia tohto prvku vám zrazu príde absolútne prirodzená. Jedným z tých prípadov, kedy to vždy funguje stopercentne, a také prípady zrátate na prstoch jednej ruky, je nie veľmi známa štvorica z Belfastu, vystupujúca pod kruto dlhým názvom AND SO I WATCH YOU FROM AFAR (ďalej len ASIWYFA).

Tak komplexnú a pestrofarebnú post-rockovú nahrávku len ťažko pohľadáte. Je jedno, či má skladba tri a pol alebo sedem minút. Počet skvelých nápadov pripadajúcich na meter štvorcový, neustále si vynucujúcich pozornosť, je po celý čas prakticky konštantný. Ak je progresivita meraná práve hustotou výskytu momentov spôsobujúcich kompozičné a náladové zvraty, tak sa vykašlite na pidlikanie DREAM THEATER a pustite si toto.

Čaká vás záplava technických serepetičiek, poslušne podriadených celku, ktoré vôbec netreba hľadať – vyplávajú ihneď samé hore bruchom na hladinu. Záhada je ale v tom, že ani päťdesiaty raz doska napriek tomu nestráca ťah. Všetko navyše zastrešuje perfektný mix, prejavujúci sa ako v sýtych, neraz metalovo prierazných riffoch, tak v úchvatnom zvuku priestorovo ladených bicích, vytiahnutých nad všetko ostatné. Pokiaľ ide o výskyt sugestívnych náladových plôch, tu latka tiež neklesá a ASIWYFA vám pripravia nejednu príjemnú chvíľku.

Ak ale hovorím o náladách a ich sile, nesnažte sa spájať si tento pojem s abstrakcionistickým prístupom takých GOD IS AN ASTRONAUT, MONO a celého kŕdľa ich nasledovníkov, pričasto naháňajúcich minutáž neurčitými monotónnymi samplami. Nie je potrebné upravovať vaše vnútorné systémové nastavenia tak, aby ste si nahrávku náležite vychutnali. Čaro hudby štvorice Severných Írov spočíva v jej univerzálnosti. Behom tejto inšpiratívnej hodinky vás totiž za predpokladu aspoň štipky pozornosti čaká zmena nálady z akejkoľvek na nebezpečne pozitívnu, čomu napomáha aj srandovný kreslený obal.

Album možno rozdeliť do dvoch častí. Prvá dáva dôraz na v týchto vodách neobvykle vyspelú a prepracovanú technickú stránku, druhá sa viac pohráva so zvukomaľbou. Nikdy sa však nedá povedať o ktorejkoľvek stope, že by jedno alebo druhé v nej malo drvivú prevahu. Obe zložky sa neustále prelínajú a perfektne dopĺňajú, takže vo finále napokon ťažko určiť, kde presne druhá časť strieda prvú.

V dobe, keď som na túto nahrávku narazil, by som neváhal vytiahnuť plný počet. Album, ktorý zapĺňa väčšinu kapacity disku, potrebuje súdržnosť jeho častí, a to eponymný dlhohrajúci debut Severných Írov spĺňa do bodky – dobre funguje ako celok, zároveň však nestráca silu ani fragmentálnym vychutnávaním. Navyše je plný prekvapení až do poslednej minúty. Záverečná „Eat The City, Eat It Whole“ je v tomto smere jeden veľký preplesk pre všetkých, ktorí už v týchto momentoch bývajú duchom niekde inde a iba mechanicky popredu otvárajú prázdny obal na CD, miesto aby vdychovali krásu diela až dokonca.

A títo sympatickí chlapíci vám to umožnia. Viac ako hodina nasýtená pútavými inštrumentálnymi výkonmi, zároveň však podmanivou atmosférou ustupujúceho leta a spomienok k nemu sa viažucich. Ona tá pôvodná desiatka časom prirodzene trošku spadla, no aj tak je ASIWYFA osobnou post-rockovou jednotkou , a to by som sa pozrel, čo by ju v dohľadnej dobe na tejto planéte a v priľahlých galaxiách malo prekonať. Belfast trhá tabuľky.